VEĽKÁ NOC NA ORAVE

Slnko svieti, posledné kúsky snehu na okolitých vrchoch sa pomaly topia a štebotavý spev vtákov navôkol je znamením, že Veľká noc nám už klope na dvere.

Veľká noc je symbolom prebúdzajúceho sa života, sily, vytrvalosti a plodnosti. Na Slovensku bola vždy Veľká noc bohatá na tradície a zvyky, z ktorých sa mnohé zachovávajú dodnes nielen a u nás na Orave.

Zvyky a tradície

Veľká noc je pre kresťanov najväčším sviatkom v roku. Pripomínajú si umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Na Popolcovú stredu začína 40-dňový pôst, počas ktorého sa kresťania zdržiavajú zábavy, hodovania, venujú sa duchovnému rozvoju a zúčastňujú sa svätej spovede.

Po pôste nasledujú Veľkonočné sviatky, konkrétne Zelený štvrtok, ktorý sa tak údajne nazýva podľa zelene Getsemanskej záhrady, kde zatkli Ježiša Krista. Počas Zeleného štvrtka si kresťania spomínajú na ustanovenie sviatosti oltárnej i sviatosti kňazstva. V tento deň sa slávia sväté omše na pamiatku poslednej večere Ježiša so svojimi učeníkmi. Zvony na znak smútku ostávajú ticho.

Nasleduje Veľký piatok, počas ktorého sa nekonajú sväté omše a kresťania si pripomínajú utrpenie, umučenie a ukrižovanie Krista. Je to veľký pôstny deň, kedy sa zdržiavajú mäsitých pokrmov. Udržiava sa komorná atmosféra, nepočúva sa hudba a počas dňa by sa malo oddychovať a venovať duchovnému rozvoju.

Na Bielu sobotu sa začína sláviť Kristovo vzkriesenie. Na znak Kristovho zmŕtvychvstania sa zvony opäť rozozvučia. Prípravujú sa obradné jedlá, najmä šunky z bravčoviny, zemiakový šalát či údeniny.

Po veľkonočnom trojdní nasleduje Veľkonočná nedeľa, je oslavou Kristovho zmŕtvychvstania. Do košíka sa vezme kúsok z každého pokrmu, ktorý sa dá posvätiť. Posväcuje sa aj vetvička bahniatok, slúži ako ochraný štít pred zlom a chorobami. V niektorých rodinách sa nedeľný obed začína medovým krížikom, ako aj na Vianoce.

Veľkonočný pondelok je sviatok všetkých mužov, ktorí musia vyšibať a obliať či namočiť do potoka svoje ženy. Oblievanie vodou a kúpanie dievčat sa považuje za očistné, plodonosné a malo dievčatám zabezpečiť zdravie na celý rok. Dnes sa používajú aj voňavky, na ktoré sa ženy určite najviac „tešia“. 🙂 Šibačka korbáčom zo spletených čerstvo narezaných prútov vŕby má zabezpečiť znovuobnovenie sily, rastu a zdravia.

Dievčatá za odmenu dávajú najčastejšie sladké dobroty, na dedinách ešte stále vyrábajú vlastné kraslice, ktoré potom rozdávajú šibačom. Večer sa zvyknú všetci stretnúť na veľkej veselici, ktorá oficiálne ukončí pôstne obdobie.

Podľa tradícií šibanie nemalo mladé dievčatá ponížiť, naopak, dotyk čerstvým vŕbovým prútikom sa mal na telo ženy preniesť, aby sa stala ohybnou, mladou, krásnou a hlavne plodnou. Preto mládenci polievali dievčatá studenou „živou“ vodou a dbali, aby neobišli ani jeden dom – nevykúpané a nevyšibané dievča by bolo nanič.

Dnes sa niektorí radšej týmto sviatkom vyhnú a naplánujú si krátky pobyt, naopak netradične vo wellness či na masáži. 🙂